Očami mladých

Štvrtkový a piatkový protest aktivistov hnutia Pravý sektor len potvrdil aký nebezpečný potenciál predstavujú nacionalisti pre nanovo sa formujúcu tvár Ukrajiny ako pro-európskeho štátu. Veď len na včerajšom manifeste sa zúčastnilo 2000 prívržencov tejto organizácie, ktorí baseballovými palicami rozbíjali okná budovy Najvyššej rady Ukrajiny.

Protest je prirodzenou reakciou Pravého sektora na nedávnu smrť jedného z koordinátorov hnutia, účastníka prvej čečenskej vojny Alexandra Muzyčka prezývaného aj Saška Bilyj. Muzyčko zomrel 24.3.2014 na následky strelných poranení, ktoré utŕžil po údajnej prestrelke s členmi špeciálnej jednotky Sokol, keď po nich mal začať nacionalistický aktivista ako prvý strieľať. Iný zdroj hovorí, že Muzyčka spútali, skontrolovali či nemá nepriestrelnú vestu (o čom svedčí aj roztrhaná bunda, ktorú mal na sebe) a potom ho popravili dvoma ranami do srdca.

Príkaz na odstránenie Muzyčka pritom podľa informácií vyšiel z najvyšších miest – z ministerstva vnútra, konkrétne od samotného Arsena Arakova. To samozrejme pobúrilo nacionalistov a včerajší aj dnešný protest žiada demisiu ministra vnútra.

V.Kličko, A.Jaceňuk či J.Timošenková majú čo robiť aby udržali a upokojili širokú ukrajinskú verejnosť a Pravý sektor im to nijako neuľahčuje. Sila tohto hnutia pritom nesmie byť podceňovaná, veď práve pravicový nacionalisti sa zaslúžili o zosadenie bývalého prezidenta Janukovyča. Nebojím sa dokonca tvrdiť, že Pravý sektor je výsmechom policajnej a armádnej zložky krajiny, ktoré sú na rozdiel od hnutia len kostrbatou, rozkrádanou, neorganizovanou fraškou.

Nacionalistické hnutia dokázali v minulosti zamiešať karty pri formovaní mnohých vlád, často boli hybnými pákami revolúcii a je tomu tak aj v prípade Ukrajiny. Záleží len na postoji terajšej vlády ako sa dokáže vyrovnať s Pravým sektorom.

Nechá si zvnútra skákať po hlave a spomaľovať rozvoj štátu? Alebo dokáže využiť jeho silnú základňu na pomoc pri formovaní pevnej infraštruktúry krajiny? 

Ukrajina musí vyriešiť vnútorné problémy čo najskôr a postaviť sa na nohy – veď bohvie kedy sa nejaký štát rozhodne z nej znova ukrojiť!