Byt (byť)
Chcel som ťa zastihnúť
v ramienkach tvojho vršku,
no ten ležal
bezvládne na zemi.
Sledoval som teda drobky šiat,
čo si za sebou nechávala
a našiel ťa fajčiť nahú
na parapete balkóna.
Pripomenula si mi Venušu –
strapatú a nasratú na svet.
Zhodil som sa do Adama
a pobozkal ti hladký členok,
no ty si mlčala
ako sardinka v posteli z konzerv.
„Musíš sa vyzliecť zo seba,“
šepol mi mladý Ježiš
popíjajúci vedľa
Jeggermeistera.
Odpľul som teda zo
svojej chabej duše
dole na trávnik
a zvnútra ťa objal.
Splynutie.
Slintanie.
Smrť.
…Odvtedy ako sme sa navždy zamilovali
som ťa už nikdy viac nenašiel
pretože
neviem ako vyzeráš oblečená
a davy, v ktorých dnes ľudia chodia,
sa boja vyzliecť.
Z duše.