školská taška mi ešte zo včera tiahne pivom.

mašírujeme  v šáloch, okuliaroch, kabátoch, rukaviciach

a vlastne to nijako nevyzerá,

nemá to tvar,

chýba tomu život

no a niekto to odfotí, zarámuje

a pod to napíše „ruch mesta“.

V Baku sme sa plnili kebabom za euro,

v Berlíne za štyri.

nikdy som nebol v Prahe,

vraj je ako ľalia,

rád by som ju navštívil, ale nie kvôli jedlu.

ráno si na Kamennom kúpim bagetu,

sadnem na lavičku (vredy)

vidím rómov, upratovačov,

čumím na fízlov, na predavačky kresťanských letákov

a chlapíka v maskáčoch.

na konci elégie si vykrojím srdce a

podám ho starenke

mávajúcej Bibliou

pretože sa bojí samoty

a niekde zatrúbi dodávka

a všetci dvihnú hlavy…

…aspoňže niečo máme spoločné.